border
<< zpět

Kolektívne proti úzkej špecializácii - REST in struggle

21.11.2018

image online (id-22-0)   

Nevoľnosť z voľného času
Od októbra do druhej polovice novembra 2018 sa v galérii tranzit.sk odohrávala výstava s názvom REST in struggle, ktorá je prvým verejným vystúpením Kolektivu pro ukončování úzké specializace. Priestor galérie, ako Kolektiv sám upozorňuje, je zväčša určený k senzorickej stimulácii; tentokrát ho premenili na akýsi „salón“ s floatačnou komorou, do ktorej sa záujemcovia a záujemkyne mohli po registrácii bezplatne na niečo vyše hodiny ponoriť. Táto podomácky vyrobená floatačná nádrž je jedným z terapeutických nástrojov senzorickej deprivácie. Jej výskum viedol od 60. rokov minulého storočia k vývoju terapeutickej metódy pod skratkou REST (restricted environmental stimulation technique – terapia zníženou stimuláciou prostredím).
Kolektiv pro ukončování úzké specializace nás na výstave REST in struggle upozorňuje na fakt, že práca už viac nie je ohraničená striktnou pracovnou dobou, ale plynulo nám prestupuje do voľného času. Namiesto tvorivého pôsobenia na naše okolie sa v kapitalistickej spoločnosti stala nástrojom sebaidentifikácie, zdrojom našej „ľudskej“ hodnoty a modelom socializácie. Kým vytváranie vzťahov bolo vždy bežnou činnosťou, až v kapitalistickom ponímaní sa stáva hodnotou, ktorá podmieňuje mieru nášho ekonomického úspechu. Prekarizácia, teda neoliberálny akt vládnutia prostredníctvom sociálnej neistoty, flexibility a neustáleho strachu zo straty stability, sa stala špecifickou formou vytvárania subjektivity.
Prekarita už viac nie je len záležitosťou ľudí na kraji spoločnosti, ale je normalizovaná ako všeobecná ekonomická a politická okolnosť. Sme pod neustálym tlakom na zlepšovanie svojich komunikačných, sociálnych a emocionálnych schopností a vystavení a vystavené neutíchajúcemu prísunu informácií. Až freneticky podliehame nutkaniu neprestajne sa aktualizovať. Internet nám síce chvíľu poskytoval možnosť (tá stále existuje) narušenia štruktúr nemateriálnej dominancie, no v spolupráci s kapitalizmom z nás spravil kyberotrokov a kyberotrokyne vo svojej architektúre. Sociálne siete sa nestali nekontrolovateľnými otvorenými rizómami, ale namiesto toho sformovali akýsi elektronický panoptikon. Internet nie je priestorom, ktorý nám len jednoducho zaručuje slobodu - popritom zároveň umožňuje absolútnu kontrolu. Všetkých svojich užívateľov a užívateľky vystavuje buď voyeristickému pohľadu „outsidera”, alebo kapitalistickému vykorisťovaniu, ktoré ťaží náš kognitívny kapitál a vymieňa našu pozornosť za prístup ku globálnej infraštruktúre služieb.
Hackujeme a optimalizujeme nielen svoje telá a ich mobilitu, ale aj planétu. REST in struggle je akousi pozvánkou aspoň na chvíľu „uniknúť“ z tejto siete, ktorá konštituuje naše Ja, a oddýchnuť si, aby sme dokázali tomuto útlaku ďalej vzdorovať. Nabáda nás k politickej imaginácii prekračujúcej hranice práce ako základného zdroja ľudskej obživy a vyzýva nás rozmýšľať o tom - či skôr rozpamätávať sa na to - čím by bytie človeka mohlo byť mimo systému, ktorý prestupuje všetky aspekty našich životov. Môže však takéto krátkodobé „uniknutie“ a jeho účinok zmysluplne pokračovať za hranice výstavy a do budúcnosti? Je aj takéto dočasné vymanenie sa zo štruktúr útlaku a nadvlády akousi formou rezistencie?
 
Kristína Országhová