PREDSTAVA, ŽE raz vo Flash Arte budeme písať o najvýznamnejšom reprezentantovi socialistického realizmu – bývalom rektorovi VŠVU, normalizátorovi a cenzorovi Jánovi Kulichovi je prinajmenšom desivá. Za jeho sochu Svätopluka, ktorá sa pred parlamentnými voľbami ocitla na bratislavskom hrade, vďačíme občianskemu združeniu Svätopluk, ktoré „vlastnia“ prezident Gašparovič, bývalý predseda vlády Fico a bývalý predseda parlamenu Packa. Tlak odbornej verejnosti síce prinútil nového predsedu parlamentu Sulíka k prehodnoteniu umiestnenia sochy, ten ale napriek jednoznačnému postoju odbornej komisie sochu neodstránil a vydal sa cestou kompromisu. Dal tak za pravdu slovám J. X. Doležala, ktorý v Reflexe napísal, že socha bude „památníkem slovenského národního komplexu méněcennosti na věky věků.“ Dôležitejším aspektom celého príbehu je však výrazná reakcia umeleckej scény. Preto je tento text vlastne o niekom inom ako o Kulichovi. Rád by som ho venoval Petrovi Kalmusovi, Tomášovi Džadoňovi, Michalovi Moravčíkovi, Jane Kapelovej, Dušanovi Zahoranskému, Pavle Scerankovej, Palovi Fabušovi, Mariánovi Grolmusovi, Lucii Scerankovej, Marekovi Piačekovi, Daliborovi Bačovi, Márii Riškovej, Jurajovi Rattajovi, Tonovi Čiernemu, ale aj ďalším umelcom a teoretikom, ktorí neostali zbabelo mlčať, ale zaujali jednoznačný postoj k problému Svätopluk. Pokiaľ iniciatíva 20 rokov od nežnej neprebehlo vznikla s cieľom otvoriť odbornú diskusiu o dlhodobo neriešených problémoch slovenskej umeleckej scény (SNG, Kunsthalle), nový projekt Verejný podstavec prináša do verejných priestranstiev umelecké diela posúvajúce vnímanie súčasného umenia širšou verejnosťou. Prvá výstava projektu Verejný podstavec pred budovou Domu odborov na Trnavskom mýte predstavila sochu Dalibora Baču Doc. JUDr. ROBERT FICO, CSc. Tá bola po niekoľkých hodinách odcudzená, čím vznikol zaujímavý precedens pre odstránenie Kulichovej sochy Svätopluka. Posledným príspevkom do diskusie je socha Dušana Zahoranského Pocta Jánovi Kulichovi. Ako autor sám hovorí „je vyznaním autorovi, ku ktorému sa osud nezachoval najšľachetnejšie. Narodil sa na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase.“ Materiál použitý na realizáciu sochy tvorilo sklo, vosk, drôt, drevo a exkrementy.
DUŠAN ZAHORANSKÝ, Pocta Jánu Kulichovi, 2010, sklo, exkrementy, vosk, drát, drevo, výška 41cm, foto: archív autora.
Juraj Čarný
